मनाङ भाषा

विकिपिडिया, एक स्वतन्त्र विश्वकोशबाट
मनाङ भाषा
मूलभाषीनेपाल
क्षेत्रमनाङ जिल्ला
रैथाने(हरू)गुरुङ जाति
मातृभाषी वक्ता390
चिनियाँ-तिब्बती
आञ्चलिक भाषाहरू
  • मनाङ
  • ग्यसुम्दो
  • नरफु
  • न्येशंगते[१]/'न्यिशंग्बा[२]
भाषा सङ्केतहरू
आइएसओ ६३९-३nmm
ग्लोटोलगmana1288[३]

मनाङ भाषा नेपालमा बोलिने चिनियाँ-तिब्बती भाषा हो।[४] भाषाहरूको भाषिक विशेषताहरूमा उच्च स्तरको समानताको कारणले, तामाङ, गुरुङ, थकाली र मनाङ्बालाई सन्दर्भ गर्दै, मनाङ र यसको सबैभन्दा नजिकका भाषाहरू प्राय: साहित्यमा तामाङ भाषाहरूको रूपमा लेखिन्छन्।[५]

किस्महरू[सम्पादन गर्नुहोस्]

स्थिति[सम्पादन गर्नुहोस्]

यो भाषा अलिखित छ र लगभग मनाङ जिल्ला भित्र मात्र बोलिने छ, जसले यसलाई धम्कीको रूपमा वर्गीकृत गरेको छ, वक्ताहरूको सङ्ख्या घट्दै गएको छ। तिब्बतको निकटताका कारण, साथै यस क्षेत्रमा फैलिएको विभिन्न विश्वव्यापी भाषाहरूका कारण, मातृभाषाको प्रयोग नयाँ भाषाहरूको पक्षमा घट्दै गएको छ।[७]

सन्दर्भ सामग्रीहरू[सम्पादन गर्नुहोस्]

  1. "Manang Atlas" 
  2. George van Driem. Ed. Matthias Brenzinger. 2007. Language Diversity Endangered. Mouton de Gruyter: Berlin. Print.
  3. Hammarström, Harald; Forkel, Robert; Haspelmath, Martin, सम्पादकहरू (२०१७), "Manange", Glottolog 3.0, Jena, Germany: Max Planck Institute for the Science of Human History। 
  4. Kristine A. Hildebrant. 2004."A Grammar and Dictionary of the Manange Language" in Tibeto-Burman Languages of Nepal: Manange and Sherpa, edited by Carol Genetti. 2-189. Canberra:Pacific Linguistics.
  5. Martine Mazaudon. 1978. "Consonantal Mutation and Tonal Split in the Tamang Sub-Family of Tibeto-Burman." Kailash. 6:157-179.
  6. "Manang Atlas" 
  7. Martin Haspelmath, Uri Tadmor, and Kristine A. Hildebrandt. 2009. 'Loanwords in the World's Languages: A Comparative Handbook.' De Gruyter Mouton: Berlin. Print.