काउसो

विकिपिडिया, एक स्वतन्त्र विश्वकोशबाट

Mucuna pruriens
काउसोको कोसा
वैज्ञानिक वर्गीकरण
जगत:
(श्रेणीविहीन):
(श्रेणीविहीन):
(श्रेणीविहीन):
गण:
कुल:
उपकुल:
वंश:
वंश:
प्रजाति:
M. pruriens
वैज्ञानिक नाम
Mucuna pruriens
(L.) DC.
पर्याय[१]
  • Carpogon capitatus Roxb.
  • Carpogon niveus Roxb.
  • Carpopogon capitatus Roxb.
  • Carpopogon niveum Roxb.
  • Carpopogon pruriens (L.) Roxb.
  • Dolichos pruriens L.
  • Macranthus cochinchinensis Lour.
  • Marcanthus cochinchinense Lour.
  • Mucuna aterrima (Piper & Tracy) Holland
  • Mucuna atrocarpa F.P.Metcalf
  • Mucuna axillaris Baker
  • Mucuna bernieriana Baill.
  • Mucuna capitata Wight & Arn.
  • Mucuna cochinchinense (Lour.) A.Chev.
  • Mucuna cochinchinensis (Lour.) A.Chev.
  • Mucuna deeringiana (Bort) Merr.
  • Mucuna esquirolii H. Lév.
  • Mucuna esquirolii H.Lev.
  • Mucuna hassjoo (Piper & Tracy) Mansf.
  • Mucuna hirsuta Wight & Arn.
  • Mucuna luzoniensis Merr.
  • Mucuna lyonii Merr.
  • Mucuna martinii H.Lev. & Vaniot
  • Mucuna minima Haines
  • Mucuna nivea (Roxb.) DC.
  • Mucuna nivea (Roxb.) Wight & Arn.
  • Mucuna prurita (L.) Hook.
  • Mucuna prurita Wight
  • Mucuna sericophylla Perkins
  • Mucuna utilis Wight
  • Mucuna velutina Hassk.
  • Negretia mitis Blanco
  • Stizolobium aterrimum Piper & Tracy
  • Stizolobium capitatum (Roxb.) Kuntze
  • Stizolobium cochinchinense (Lour.) Burk
  • Stizolobium deeringianum Bort
  • Stizolobium hassjoo Piper & Tracy
  • Stizolobium hirsutum (Wight & Arn.) Kuntze
  • Stizolobium niveum (Roxb.) Kuntze
  • Stizolobium pruriens (L.) Medik.
  • Stizolobium pruritum (Wight) Piper
  • Stizolobium utile (Wall. ex Wight) Ditmer
  • Stizolobium velutinum (Hassk.) Piper & Tracy

काउसो नेपाल तथा भारतको विभिन्न भू-भागहरूमा पाइने एक प्रकारको ओखतीय गुण भएको जंगली वनस्पति हो । काउसोको लहरा हुन्छ । यसको पात सिमीको पात जस्तै तिन पाते हुन्छ भने आकारमा सिमिको पात भन्दा ठुलो हुन्छ । यसको कोसा पनि सिमीकै कोसा जस्तो हुन्छ । यसको कोसामा एक प्रकारको झुसहरू हुन्छन् । काउसो पाकेर कोसा सुकेको बेला कोसामा भएका झुसहरू हावामा उड्दछन् । यदी यी झुसहरू मान्छे अथवा जनावरको शरिरमा पर्न गएमा निकै चिलाउँछ । यसको गेडा र जरालाई विभिन्न रोगको ओखती बनाउन प्रयोग गरिन्छ ।

चित्र दिर्घा[सम्पादन गर्नुहोस्]

यो पनि हेर्नुहोस्[सम्पादन गर्नुहोस्]

सन्दर्भ सामग्रीहरू[सम्पादन गर्नुहोस्]

  1. "The Plant List: A Working List of All Plant Species", अन्तिम पहुँच ८ मार्च २०१५  वेब्याक मेसिन अभिलेखिकरण ५ जुन २०१९ मिति

बाह्य कडीहरू[सम्पादन गर्नुहोस्]